Už po siedmykrát sa konalo spomienkové podujatie na počesť obetí holokaustu „Nezabudnutí susedia“, súčasťou spomenikového podujatia boli aj študenti aj pedagógovia nášho konzervatória.
Každoročne si pripomíname pamiatku obetí holokaustu 9. septembra. Slovenská republika vyhlásila tento deň za „Deň obetí holokaustu a rasového násilia“, aby si pripomenula tragédiu našej histórie.
Kto sú Nezabudnutí susedia? Predovšetkým sú susedia, ktorí boli vysťahovaní a vyvražďovaní len kvoli rase, náboženstvu alebo sexuálnej orientácii. V rámci podujatia boli menované obete a ich vek. História ukazuje, že tento fantizmus nemal zľutovanie s nikým.
V ďalšej časti odzneli mená ľudí, ktorí verili v morálne hodnoty. Napriek vlastnému ohrozeniu sa neštítili pomáhať Židom, Rómom a všetkým, ktorých spoločnosť a vtedajšia extrémistická vláda izolovala alebo prenasledovala.
Historik a preživší pamätník, pán Ivan Kamenec, ktorého príhovor odnzel na podujatí povedal: „Narodil som sa v roku 1938, takže som toto obdobie prežíval, hoci ako dieťa som nechápal, čo sa deje. Pamätám si, že som mal 1. septembra 1944 nastúpiť do školy, do prvej triedy, no už sa to nepodarilo. Spolu s rodičmi, bratom a tetou sme utekali do hory, kde sme v bunkri prežili sedem mesiacov až do oslobodenia v apríli 1945. My by sme neprežili bez výdatnej pomoci ľudí z dediny, kde sme bývali. Pomáhalo nám šesť až osem rodín, ktoré od nás nič nečakali na oplátku. Pomáhali nám ľudsky, ak chcete, aj kresťansky, pretože oni skutočne demonštrovali pôvodné kresťanské hodnoty, nie to, čo sa hlásalo v režime, ktorý páchal zločiny, zaklínajúc sa kresťanstvom.“
Na tejto akcii kultúrne vystúpili: Alexandra Patakyová (spev), Viktória Kubaliak Nováková (klavír), Martin Horváth (husle), Veronika Kováčová (cimbal), Attila Radič (husle), Daniel Váradi (husle), Adrián Gaži (kontrabas), Kevin Lázok (gitara), Slavomíra Oláhová (spev). (Doplniť mená účinkujúcich a nástroje.)
Ďakujeme našim študentom za reprezentáciu školy. Nedovoľme, aby sa história opakovala.
(CH. B.)